Život Prešova
online
online
Huby si môžeme dopestovať aj v záhrade
21.03.2010 Celý región
Bratislava 20. marca (TASR) - Záujem o pestovanie húb nielen v priemyselných, ale aj domácich podmienkach narastá vďaka novým informáciám o ich gastronomických a liečebných vlastnostiach.K tomu, aby sme si vypestovali huby v záhrade, stačí kúpiť substrát naočkovaný hubovým podhubím a začať pestovať. Huby sa dajú pestovať v parenisku na slame, kukuričných odrezkoch, na konároch alebo klátikoch. Najťažšou úlohou pre pestovateľov je príprava substrátu a jeho naočkovanie. Preto napríklad pestovatelia šampiňónov dávajú prednosť kúpenému hubovému substrátu, ktorý stačí len rozbaliť, polievať a čakať na úrodu.
Najvhodnejšou hubou pre začínajúcich pestovateľov je golierovka slamomilná. Dá sa pestovať na slame, ktorú stačí namočiť, naočkovať sadivo a potom už len zberať plodnice. Je však potrebné nájsť tienisté miesto, aby sme nemuseli stále zalievať.
Pre pestovanie hlivy ustricovej stačí tiež slama alebo drevo. Od sejby do zberu prejdú len tri týždne. Nebezpečné je prerastanie hlivy, pretože hrozí riziko väčšieho množstva uvoľňovania spór, ktoré sú alergénne.
Ak chceme v záhrade pestovať huby, ktoré rastú vo voľnej prírode, musíme pre ne vytvoriť vhodné podmienky. Hlavné je nájsť staršie plodnice húb v prírode, ktoré potom rozmrvíme vo vode. Tou potom polejeme vytvorený substrát vhodný pre konkrétny druh húb. Takto možno pestovať napríklad pôvabnicu fialovú (najlepšie pod ríbezľami) a hnojník obyčajný (na starom komposte). Pre pestovanie na konároch a klátikoch je vhodných niekoľko druhov húb. Je to hlavne uchovec bazový (z lesa prinesieme konár s násadou a pestujeme na bazovom alebo agátovom dreve), poľnička topoľová (na topoľovom dreve). Z lesa si môžeme priniesť aj časť konára, na ktorom rástla plamienka zamatovohlúbiková alebo šupinačka menlivá. Ak ho zakopeme v záhrade na tienistom mieste, po čase tam vyrastú trsy plodníc. Pre niekoho je prekvapením, že huževnatec jedlý (shiitake) nerastie len v Japonsku, ale aj na Slovensku. Môžeme ho pestovať na odumretých dubových kmeňoch. Veľmi chutnú tanečnicu poľnú najlepšie presadíme do záhrady s celým trsom trávy, ktorý zakopeme do trávnika.
K ďalším vhodným miestam pre pestovanie húb patrí pivnica, garáž alebo sklad. Najviac žiadanou hubou pestovanou v týchto podmienkach je šampiňón. Pri dodržaní odporúčaných podmienok (vytvorenie takmer sterilného prostredia o teplote 18 až 20°C, stále vlhký substrát, neskôr prenos do chladnejšieho prostredia) môžeme zhruba o mesiac zberať prvú úrodu.
V byte alebo na balkóne je pestovanie húb pomerne problematické vzhľadom na časté zmeny prírodných podmienok. V kvetináčoch sa dajú pestovať prášnice, peniazočka smreková a tanečnica poľná.
V poslednom čase sa experimentuje aj s pestovaním exotických húb. Patria k nim hliva miskovitá–citrónovožltá a hliva lososovoružová, ktoré sú atraktívne svojím sfarbením a chuťou. Zvyšuje sa tiež záujem o pestovanie húb s liečivými vlastnosťami: koralovca ježovitého, lesklokôrovky obyčajnej (huba nesmrteľnosti), trúdnikovca pestrého (využíva sa v tradičnej čínskej medicíne) a klanolupeňovky obyčajnej.
Najvhodnejšou hubou pre začínajúcich pestovateľov je golierovka slamomilná. Dá sa pestovať na slame, ktorú stačí namočiť, naočkovať sadivo a potom už len zberať plodnice. Je však potrebné nájsť tienisté miesto, aby sme nemuseli stále zalievať.
Pre pestovanie hlivy ustricovej stačí tiež slama alebo drevo. Od sejby do zberu prejdú len tri týždne. Nebezpečné je prerastanie hlivy, pretože hrozí riziko väčšieho množstva uvoľňovania spór, ktoré sú alergénne.
Ak chceme v záhrade pestovať huby, ktoré rastú vo voľnej prírode, musíme pre ne vytvoriť vhodné podmienky. Hlavné je nájsť staršie plodnice húb v prírode, ktoré potom rozmrvíme vo vode. Tou potom polejeme vytvorený substrát vhodný pre konkrétny druh húb. Takto možno pestovať napríklad pôvabnicu fialovú (najlepšie pod ríbezľami) a hnojník obyčajný (na starom komposte). Pre pestovanie na konároch a klátikoch je vhodných niekoľko druhov húb. Je to hlavne uchovec bazový (z lesa prinesieme konár s násadou a pestujeme na bazovom alebo agátovom dreve), poľnička topoľová (na topoľovom dreve). Z lesa si môžeme priniesť aj časť konára, na ktorom rástla plamienka zamatovohlúbiková alebo šupinačka menlivá. Ak ho zakopeme v záhrade na tienistom mieste, po čase tam vyrastú trsy plodníc. Pre niekoho je prekvapením, že huževnatec jedlý (shiitake) nerastie len v Japonsku, ale aj na Slovensku. Môžeme ho pestovať na odumretých dubových kmeňoch. Veľmi chutnú tanečnicu poľnú najlepšie presadíme do záhrady s celým trsom trávy, ktorý zakopeme do trávnika.
K ďalším vhodným miestam pre pestovanie húb patrí pivnica, garáž alebo sklad. Najviac žiadanou hubou pestovanou v týchto podmienkach je šampiňón. Pri dodržaní odporúčaných podmienok (vytvorenie takmer sterilného prostredia o teplote 18 až 20°C, stále vlhký substrát, neskôr prenos do chladnejšieho prostredia) môžeme zhruba o mesiac zberať prvú úrodu.
V byte alebo na balkóne je pestovanie húb pomerne problematické vzhľadom na časté zmeny prírodných podmienok. V kvetináčoch sa dajú pestovať prášnice, peniazočka smreková a tanečnica poľná.
V poslednom čase sa experimentuje aj s pestovaním exotických húb. Patria k nim hliva miskovitá–citrónovožltá a hliva lososovoružová, ktoré sú atraktívne svojím sfarbením a chuťou. Zvyšuje sa tiež záujem o pestovanie húb s liečivými vlastnosťami: koralovca ježovitého, lesklokôrovky obyčajnej (huba nesmrteľnosti), trúdnikovca pestrého (využíva sa v tradičnej čínskej medicíne) a klanolupeňovky obyčajnej.
0
www.ZIVOTPO.sk
